Očarujúce Považie 5. časť

23. 12. 2016

Slovensko je bohaté na fascinujúce a nenapodobiteľné prírodné a historické zátišia. Na miesta, ktoré treba aspoň raz uzrieť na vlastné oči, miesta, ktorých sa musíte dotknúť, aby ste tak vďaka priamemu kontaktu pocítili ich ohromnú, pulzujúcu energiu. Tá sa v nich skrýva už po stáročia. Jednou z takých lokalít, ktorá dýcha bohatou históriou a krásnou prírodou, je aj región Považia.

vylet-na-cachticky-hrad-20-8-2010-003-original
Mimochodom, vedeli ste, že práve Čachtice sa stali dôležitým miestom v procese uzákoňovania spisovnej slovenčiny? Práve tu - na rímskokatolíckej fare sa totiž v auguste 1847 uskutočnilo štvrté zasadanie spolku Tatrín, na ktorom sa premiérovo zišli zástupcovia katolíkov a evanjelikov.
vylet-na-cachticky-hrad-20-8-2010-017-original
Práve tu - v Čachticiach sa definitívne dohodli na spoločnom spisovnom jazyku Slovákov, na pravopise novej slovenčiny, uzniesli sa povýšiť ju na spisovnú reč a prijali zásady, ako písať. Zároveň tu schválili aj etymologický princíp pravopisu.  
th_20091229_9014-original
Nad samotnými Čachticami sa týči hrad, ktorý nie je zaujímavý ani tak tým, že bol postavený v polovici trinásteho storočia, ako tým, že ho po roku 1604 zdedila Alžbeta Bathory. Táto zrejme po Jurajovi Jánošíkovi najvýraznejšia historická osobnosť z našich končín sa preslávila ako najznámejšia masová vrahyňa uhorských dejín.
vylet-na-cachticky-hrad-20-8-2010-019-original
Dokonca si za túto svoju slabosť vyslúžila aj zápis v  Guinnessovej knihe rekordov, v ktorej sa o nej píše: „Najväčším počtom obetí pripisovaných jedinej vrahyni je 650 ľudí, ktorých zabila uhorská grófka Alžbeta Bathory (1560 - 1614). Pri procese s ňou, ktorý sa začal 2. januára 1611, vypovedal jeden svedok, že videl zoznam týchto obetí, písaný jej vlastnou rukou. Všetky obete boli údajne mladé dievčatá z okolia jej hradu v Čachticiach na Slovensku, kde zomrela 21. augusta 1614. Po tom, čo bola uznaná vinnou, žila 3,5 roka zamurovaná vo svojej izbe.“
vylet-na-cachticky-hrad-20-8-2010-031-original
Mimochodom, vie sa, že v rodine Bathory trpeli psychickými poruchami. Mnohí z nich boli násilní, krutí a mravne zvrhlí. „Jablko nepadlo ďaleko od stromu“ ani v prípade Alžbety, ktorá postupom času bola surovšia, zostala krutá a nemilosrdná voči služobníctvu i širšiemu okoliu. Ako sa traduje, svoje obete pichala špendlíkmi, ihlicami, bičovala ich, oblievala ľadovou vodou, „kúpala“ ich v horúcej vode, žeravými kliešťami im trhala a pálila rôzne časti tela, pričom niektoré dobové výpovede hovoria o jej až kanibalistických prejavoch.  
vylet-na-cachticky-hrad-20-8-2010-031-original
A hoci sa dnes už len ťažko dokáže, či bola naozaj pravda, že sa kúpala v krvi umučených nevinných panien, aby si zabezpečila večnú mladosť, dôležité je, že aj vďaka týmto poverám sa stal hrad veľmi atraktívnym miestom nenáročných výletov.
vylet-na-cachticky-hrad-20-8-2010-037-original
Obzvlášť po tom, ako sa pred  dvoma rokmi na ňom ukončili posledné výraznejšie reštauračné práce, sa možno z jeho kamenných ruín kochať naozaj jedinečným výhľadom ma Myjavskú pahorkatinu, Biele Karpaty, Veľkú Javorinu, dolinu Váhu, Považský Inovec, hrad Branč či mohylu na Bradle...
vylet-na-cachticky-hrad-20-8-2010-047-original
(pokračovanie)

Foto: Tomáš Hudcovič, Peter Škorňa, Slavo Kaškaj, Simona Plesecká

Komentáre: